Európska komisia dňa 6. 9. 2023 v osobitnom oznámení navrhla konkrétne kroky na ďalšiu digitalizáciu koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia v Európe. Stanovujú sa v ňom opatrenia na urýchlenie a zjednodušenie cezhraničného prístupu k službám sociálneho zabezpečenia.

Dňa 2. augusta si pripomíname pol milióna Rómov zavraždených v nacistami okupovanej Európe. V roku 2015 vyhlásil Európsky parlament 2. august za Európsky deň pamiatky rómskych obetí holokaustu. Európska komisia každý rok v auguste vzdáva poctu pamiatke rómskych obetí holokaustu a opätovne potvrdzuje svoj záväzok bojovať proti protirómskemu zmýšľaniu, antisemitizmu, rasizmu a iným formám neznášanlivosti.

V utorok 9. mája 2023 sa oslavujú symbolické narodeniny Európskej únie, známe ako Deň Európy. V tento deň si pripomíname hodnoty, silu a prínosy zjednotenej Európy. V Bratislave aj v Košiciach čaká na návštevníkov osláv Dňa Európy akčný program plný príjemnej atmosféry, interaktívnych aktivít, súťaží, workshopov a hudby.

Členské štáty EÚ čelia prudkému poklesu počtu obyvateľov v produktívnom veku. Ich počet sa v rokoch 2015 až 2020 znížil o 3,5 milióna a očakáva sa, že do roku 2050 z tohto počtu ubudne ďalších 35 miliónov ľudí. Zároveň je 82 regiónov v 16 členských štátoch (ktoré tvoria takmer 30 % obyvateľstva EÚ) výrazne zasiahnutých práve poklesom počtu obyvateľov v produktívnom veku, nízkym podielom absolventov univerzít a inštitúcií vyššieho vzdelávania, prípadne negatívnou mobilitou svojich obyvateľov vo veku 15 – 39 rokov. Európska komisia preto spúšťa Mechanizmus podpory talentov.

Dňa 12. 1. 2023 nadobúda účinnosť nariadenie o zahraničných subvenciách. Vďaka novému súboru pravidiel na riešenie narušení spôsobených zahraničnými subvenciami zostane EÚ otvorená obchodu a investíciám. Tieto pravidlá zároveň zabezpečia rovnaké podmienky pre všetky spoločnosti pôsobiace na jednotnom trhu. Európska komisia navrhla toto nariadenie v máji 2021 a Európsky parlament a Rada ho odsúhlasili v júni 2022.

Európska únia tento rok oslavuje 30. výročie jednotného trhu, ktorý je jedným z najväčších úspechov európskej integrácie. Jednotný európsky trh, ktorý vznikol 1. januára 1993, umožňuje voľný pohyb tovaru, služieb, ľudí a kapitálu v rámci EÚ, uľahčuje život ľuďom a otvára nové príležitosti pre podnikanie. Počas 30 rokov viedol jednotný trh k bezprecedentnej integrácii trhov medzi hospodárstvami členských štátov, slúžil ako hnacia sila rastu a konkurencieschopnosti a podporoval hospodársku a politickú silu Európy na celosvetovej úrovni.

Dosiahnutie jednohlasnej dohody o smernici navrhnutej Európskou komisiou oznámilo české predsedníctvo Rady EÚ, zabezpečujúc uplatňovanie minimálnej efektívnej sadzby dane pre veľké nadnárodné skupiny. Vďaka tejto historickej dohode je EÚ bližšie k naplneniu svojho prísľubu, že bude medzi prvými, ktorí implementujú daňovú reformu OECD.

Z porovnávacieho prehľadu EÚ týkajúceho sa investícií priemyselných podnikov do výskumu a vývoja za rok 2022, ktorý uverejnila Európska komisia, vyplýva, že európsky priemysel je v oblasti investícií do výskumu a vývoja opäť na dobrej ceste. Po pandemickom poklese o −2,2 % v roku 2020 sa tieto investície v roku 2021 zvýšili o 8,9 %. EÚ naďalej zostáva svetovým lídrom, pokiaľ ide o investície do výskumu a vývoja v automobilovom priemysle, kde v etablovaných spoločnostiach i mladších firmách v plnej miere prebieha digitalizácia a prechod na elektrické vozidlá.

Európska komisia navrhla súbor opatrení, ktoré majú zmodernizovať a zlepšiť fungovanie úniového systému dane z pridanej hodnoty (DPH) pre podniky a zvýšiť jeho odolnosť voči podvodom pomocou využívania a podporovania digitalizácie. Návrh sa zameriava aj na riešenie výziev v oblasti DPH, ktoré plynú z rozvoja platformového hospodárstva. Členské štáty stratili v roku 2020 na príjmoch z DPH 93 miliárd eur.

Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra je podpora eura zo strany verejnosti naďalej veľmi silná. V prieskume sa zistilo, že 77 % respondentov sa domnieva, že mať euro je pre EÚ dobrou vecou a 69 % si myslí, že je to dobrá vec pre ich vlastnú krajinu. Zistilo sa, že 64 % respondentov je za zrušenie 1- a 2-eurocentových mincí, čo odráža vysokú a stabilnú úroveň podpory s absolútnou väčšinou vo všetkých krajinách eurozóny.